Best friends to death- 12. časť

Víkend bol super, úplne najlepší. Užili sme si jeden druhého na 400%,  a musím povedať že moje autíčko je úžasné . A k tej scéne z auta:
" Who's Andy??"
" Ale no taaak nebodaj žiarliš ? " uťahovala som si z neho.
" Samozrejme, chcem poznať toho frajera, ktorý mi kradne kamošku a kto navštívi salón krásy Malik keď tí zlomí srdce. "
vyplazil na mňa jazyk.
" Tak za prvé, nie je to môj frajer a za druhé, najprv by som mu napravila fasádu ja sama, však som nejako vychovaná, ta ne??
A ako ti vlastne napadlo že sa mi páči? "
" Ale prosím ťa, však ťa poznám, už len keď som spomenul jeho meno oči si mala otvorené ako po 14 hodinovom spánku  a výraz si mala ako keby si vypila 8 energeťákov . "
" No pffffff ako......"
" Nemáš slov čo?? Ja ťa mám prečítanú tak, že mi stačí  jediný pohľad aby som ťa odhadol."
" Akoooo zas si nezamýšľaj hej??"
Vedela som že má pravdu ale nechcela som si to priznat. A ten Andy.......neviem zatiaľ sme just friends a tak no je to naňom. V tychto veciach  som dosť plachá.
" A čo vlastne píše??" spýtala som sa s veľmi " nenápadným" záujmom.
" Aaaa tak noooo.............vravížemuchýbajúvašeprechádzkyažebychcelísťstebouvpondelokvon."
nakoniec zo seba dostal na jeden nádych. No, spevák sa nezaprie. Počkať čo povedal? Chýbam mu?? A chce ísť so mnou von????
" Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa" bola som hrozne nadšená, ani neviem prečo, možno som si až teraz uvedomila ako mi n ňom záleží a že sa mi asipáči ??
Zayn sa na mne len dobre zabával.
Zvyšok  víkendu sme strávili úplne fajn vpohodičke. Ale nemohla som sa dočkať pondelka. Žeby to boli tie povestné motýliky v bruchu??!

Pondelok:
Asi prvý krát tento rok som vstala ešte pred budíkom . Ešte som mala čas, tak som si dala sprchu, urobila rannú hygienu a šup šup vyberať oblečenie. Dala som si taký môj klasický štýl- biele tričko nápisom I                           love sarcasm
                  - červené rifle
                  -kožená čierna bunda
             - a nakoniec čierne čižmy s podpätkami ( no čo, 163 cm nie je zrovna modelkovská výška to vám teda poviem )
Makeup - na ňom som si dala záležať, riasenka, linky, a samozrejme nemôže chýbať tmavočervený rúž.
Vlasy- normal rozpustené, stále som verná svojej červenej farbe, I just love it a plus Andy povedal že sa mu tiež páčia čiže.......nie je dôvod meniť.
Tak a ide sa už len prežiť sedem hodín v škole a pritom dúfať že ma nikto nevyvoláva lebo asi viete si predstaviť kde som mala včera myšlienky čiže nič neviem. Oops.
V škole to je nič moc. Ľudí si moc k sebe nepúšťam, proste nemám záujem. Možno nie som férová ale taký je život. Asi by som ich nemala všetkých hádzať do jedného vreca ale tak čo už. Ja mám svojich 5 bláznov  tí mi stačia. Ale už sa mi začína budovať ten rešpekt v škole. Pravdepodobne tam pôsobím trošičku arogantne ale je mi to fakt jedno. Občas sa mi ujde niaka "inteligentná" poznámka od tých barbín ale buď im tiež niečo veľmi "milé" poviem alebo proste využijem môj prostredný prst na to, na čo je určený . Známky mám celkom fajn, čiže učiteľia ma znášajú ale zato s riaditeľom mám už vybudovaný úžasný vzťah. Mám pocit že som s ním oveľa viac ako jeho vlastní zamestnanci. Ale tak viete, zbohatlíci hneď bežia žalovať, hlavne barbiny. Ale k nášmu riaditelovi- on to má na háku, vždy si pekne pokecÁme a tak. Je celkom mladý a milý tak sa s ním v pohode dá kecať. No pomaly zvoní, tak ja bežím už von, kým natrafím na niekto na koho by som nechcela. Tak a je to tu, teším sa ako malé decko. A už ho vidím. Oh my god. Môže byť niekto tak sexyyyyy? Stojí na druhej strane ulice na našom dohodnutom mieste, rifle, bunda, čiapka a cigaretka v ruke. No proste kus. Ešte si ma nevšimol, tak som to využila a opatrne a rychlo prebehla cez cestu a dobehla za ním. Opatrne som sa zaňho postavila a zakryla mu oči.
" Hádaj kto?"
" Hmmmmm to asi budeeee Rebeka správne?? " zasmial sa na mne. Ja som mu len jemne štuchla  ramena.
" Hey baby "  pozdravil ma
" Hey " odzdravila som sa.
Objal ma a ja som mala možnosť nadýchnuť sa jeho úžasnej vône. Skoro sa mi podlomili kolená. Nedobrovoľne som sa jemne odtiahla.  Mierne si ma premeral a potom na mňa uznanlivo žmurkol.
" Dnes vyzeráš úžasne vieš o tom??" ešte aj pridal ten úsmev no kopte mi už hrob lebo on ma dnes snáď zabije. Nie som s ním ani 5 minút a už ma dostáva do kolien.
Neodpovedala som mu len som sa jemne usmiala a sklopila moje červené líca. Čo sa to so mnou deje?? Kde sa podela tá moja odvážnosť? A akoto že ma dokáže čo i len jeden úsmev tohto chalana dostať do kolien?? To by som teda rada vedela. On sa len zasmial nad mojimi rozpakmi a potiahol za ruku.
" Tak dnes je program v mojich rukách. " Vykročil vpred a podržal mi dvere na  (asi?) svojom aute.

Baby moc sa ospravedlňujem že mi to tak trvá a hanbím sa momentálne za seba ale tak čo už. Ale ak by ste mi dali také 2 komentáriky tak ja by som dala dnes ešte jednu ako odškodné za to čakanie :D tak je to na vás.
With <3 Sunny ;)