Bet friends to death- 15. časť

Enjoy ;)
      Sunny <3 love you

O takú pol hodinku sme zišli dolu zo strechy ale ostali sme na 14.poschodí. Ostali sme stáť pred veľkými dverami z čierneho dreva. Keď sme vošli dnu, ocitli sme sa na chodbe, ktorá viedla do obývačky prepojenou s kuchyňou. Kuchyňa boli naozaj nádherná- kombinácia čiernej a bielej bola naozaj krásna. Ďalej v obývačke bol dominantný obrovský gauč, oproti ktorému na opačnej strane izby stál televízor. V strede bol menší jedálenský stôl. My sme sa najprv presunuli do jedálne.
" No, veľa tu toho nie je, vadilo by ti ak by sme sa ešte prešli do obchodu??"
" V pohode, a navyše som hladná čiže inú možnosť ani nemáme vzhľadom na to, že ani hluchá srnka netuší, kedy tu niekto naposledy dopĺňal zásoby. " vyplazila som jazyk naňho.
" Okej a inak ostaneš dnes tu?? Mohli by sme si čeknuť niaky film alebo dačo čo ty na to??? "
" noooo a tak prečo nie? Len prosím žiadne trápne americké komédie alebo filmy o konci sveta, aj tak vieme, že nakoniec sa nikomu nič nestane a skončí to happy endom " prevrátila som očami.
" Jasné. Tak ideme?" Spýtal sa a hneď mi aj podával bundu.

" Vidíš to, čo aj ja??? " hodila som šialenecký výraz.
" Zmrzlinaaaaa " zajačali sme.
Keď sme sa po asi pol hodinovej hádke zhodli na tom, akú príchuť chceme ( banánovo- čokoládová :3)
tak sme sa ešte vybrali ďalej. Nakúpili sme asi milión ton jedla ale zdravé niečo by ste hľadali márne . Pomaly sme vyšli z obchodu.
" Káva?? "
" Jasné prečo nie "
Vošli do takej menšej kaviarne, kde nebolo veľa ľudí. Bolo to tam také milé a útulné aj keď bolo vidno že už to má určitú dobu odžitú.
Sadli sme si viac dozadu aby sme mali trošku súkromie .Zrazu sa mi zazdalo že som v kúte uvidela kučeravú hlavu. Tak som sa pozrela bližšie a koho nevidím- naše párky očividne na trojitom  rande- El s Louisom, Dan s Liamom a Zayna s Perrie. Krásny to pohľad na nich. Medzitým ako si Andy  odbehol na vecko išla som za nimi v trochu nezvyčajnej verzii. Vybrala som si moje okuliare a nasadila si ich. Pomaly som k nim prešla ale najprv som sa uistila, že tu nie sú žiadne fanynky a s krikom sa rozbehla.
" Oh my god, vy ste chalani z One direction oh my god oh my god aaaaaaaaaaaaa ja vás hrozne milujeeem mohla by som sa s vám odfotit ??? " dobehla som k ním a začala jačať ako najblanivejšia fanynka. Oni na mňa najprv pozerali ako na zjavenie a vyčarili klasické hollywoodske úsmevy. Potom si ma obzreli a začali sa smiať ako nahúlené kone z Horselandu. " Ty nie si normálna že?? " zahlásil Tomlinson.
" No tak rozhodne nie ked sa bavím s tebou " vrátila som mu to.
Zrazu sa ku mne vrhla Danny
" Ahojki sweetheart ako sa máš??  A čo tu vlastne robíš? "
" Čaau noooo ja som tu s kamarátom akurát si odskočil a vy??" prešla som po všetkých pohľadom "trojité rande?? " zaškerila som sa .
" No tak nejak " usmial sa namňa Liam.
" Takže kamarát hej?? " dvihla obočie Perrie "ako to, že ho ešte nepoznáme?? "
S Perrie si rozumiem s dievčat asi najviac pretože sme si aj vekovo najbližšie ale hlavne ona je chalanské vydanie Zayna, čiže si s ňou rozumiem rovnako ako s ním. Je hrozne zlatá a často spolu chodíme na babské jazdy. 
Akurát som jej chcela odpovedať keď som si všimla ako sa Andy  vrátil. Obzrela som s a rozmýšľala ci ho mám zoznámiť s týmito bláznami alebo zdrhnúť. Nakoniec som sa rozhodla že ich zoznámim , však aj tak by sa skôr či neskôr stretli.
" Počúvaj, tam vzadu som stretla mojich kamarátov a chcela by som ti ich predstaviť " usmiala som sa.
" Okej rád ich spoznám. " tak sme teda pozberali svoje veci a vybrali s k nim. Andy si cezomňa ležérne  prehodil ruku a nahodil svoj klasický badboyský úsmev. Podišli sme k nim bližšie a ja som začala:
" Tak ľudia toto je Andy, Andy toto sú moji crazy kamoši " predniesla som svoj krásny zoznamovací rituál. Postupne  sa všetci popredstavovali. Ked sa chalani bavili spolu Perrie mi naznacila perami " sexyyyyy" a baby na mňa len žmurkli. Ja som sa len zaškerila a ukázala naspäť " ja vieeem " a zasmiala sa .

Best friend to death- 14. časť

Ako sme tak kráčali v tichosti, zrazu z neho vypadlo:
" Máš priatela??"  a pozrel na mňa s otázkou v očiach.

" Nie nie, "  zasmiala som sa   "v poslednom čase sa nenaskytla príležitosť, ale tak kto vie čo bude zajtra? " dala som tomu poetický podtón .
" A čo ty??" pozrela som naňho s otázkou v očiach.
Samozrejme on si musel znova robiť srandu
" Nooo tak priateľa momentálne nemám " zachechtal sa
" A nie ani priateľku nemám" odpovedal mi na môj výraz à la Are you serious?!
A tak sme pomaly kráčali až sme sa dostali pred jednu budovu. Pozrela som naňho a čakala čo ďalej. No on sa len usmial a kývol na tmavé železné dvere. Zatlačil do nich a ony povolili  a otvorili sa. Ďalej sme došli až k vyťahu. Vošli sme doň a Andy stlačil 20. poschodie. Áno , čítaš  správne - dvadsiate. Spadol mi obrovský kameň zo srdca, že to nemusím šlapať. Ako, chodievam behať , ale úprimne, uznajme si komu by sa chcelo šlapať  20 poschodí preboha. A ešte k tomu v podpätkoch. Cestou vo výťahu sme obaja mlčali. Vystúpili sme a ocitli sme sa na streche. Ó koľká romantika. 
" Toto miesto som našiel už  dávnejšie, keď som sa nasťahoval do tejto bytovky. Totiž pochádzam z Brightonu. Prisťahoval som sa sem keď som začal chodiť na vysokú. Odvtedy sem chodím často keď si chcem pretriediť myšlienky alebo proste byť chvíľu sám a trochu sa oslobodiť od okolitého sveta. Je tu priam čarovný (:D) výhľad. " zamyslene sa zahľadel pred seba. Doteraz som sa pozerala naňho ako rozpráva a až teraz som sa obzrela. A naozaj- ten výhľad fakt stál za to. Rozprestieral sa pred nami celý krásny magický Mr. Londýn. Pred bytovkou som si všimla menší parčík, cez ktorý preteká potôčik a je v ňom veľa stromov. Musí tam byť nádherne, určite tam neskôr zájdem. Ale vráťme s späť k nám na strechu. Sadli sme si na jednu hojdačku, ktorá tam bola. Bokom som si sadla  vedľa Andyho  a vyložila si nohy na jeho stehná. Pohodlnejšie sme sa usadili a on si vytiahol krabičku cigariet.
"Nebude tí vadiť ?? " opýtal sa a pritom jemne zatriasol škatuľkou. (SEXYYYYY .) 
"Jasné že nie, ale iba ak mi jednu dáš " zaškerila som sa.
On sa na mňa len začudovane pozrel ale jednu mi podal.
Vytiahol zapaľovač a zapálil nám. Nemyslite si že som niaka fajčiarka, to nie, ale občas si dám ak je príležitosť. Chvíľku sme len ostali v tichosti, a potom som sa ozvala:
" Vravel si , že si tu býval, bývaš tu ešte stále? Lebo odtiaľto k škole je to celkom ďaleko. "
" No nie celkom, síce ten byť mi stále patrí, ale momentálne žijem bližšie k centru  a hej máš pravdu. Tu som býval začiatku a potom keď som si zarobil viac, kúpil som si pekný bytík v centre. Sem chodievam len občas, niekedy to tu prenajímam ale pokiaľ viem, moment tu nikto nie je. Ak chceš môžem ti ho ukázať neskôr. " milo sa usmial.
" Jasné budem len rada. " no, myslím že si viete predstaviť moje pocity. Nadšenie, adrenalín, zvedavosť....... 

Ladies moje, prepáčte že mi to tak trvá, táto časť je trochu o ničom ale aj tak, komentárik len a len poteší, tak prosím, nechcem byť hnusna al komentuje tu " až " 1 človek a to mám preboha už viac ako 1200 pozreti !!! Inak gratulujeeeeem ste úžasné ale tie komentiky si naozaj poprosim , ja viem ze je to otrasne , ale ked si ja nájdem čas na písanie časti nemôžte sa vy posnazit trochu a stráviť 1 minútu napisanim komentára?? Ja vám verím a dúfam že tu budú (aspoň) 2 komentare. Časť pridám ked buď hotová, a čím viac komentárov= viac môjho nadšenia= viac inšpirácie= viac častí (a hlavne Častejšie) , takže hop šup píšeme baby JA VÁM VERÍM !!!!
           LOVE YOU <3 Sunny

Best friend to death-13.časť

"To je tvoje??" opýtala som sa so záujmom.
" No jasné koho ineho" zasmial sa.
" Tak napríklad otcove??"
" Nie s otcom som nerozprával už tri roky. " úsmev mu zmizol z tváre "Je to komplikované. "
Naznačil, že sa o tom nechce rozprávať ale ja som sa aj tak spýtala: "A čo sa stalo?"
" Mali sme určité nezhody v názoroch ak to môžem tak nazvať. " " Aha a on tiež býva v Londýne? "
" Nie nie on býva v Škótsku."
" A tvoja mama? Žije s ním?"
" Áno majú podľa nej krásne ukážkové 30 ročné manželstvo. " odfrkol si.
" Tvári sa akoby nevedela o tých jeho milenkách. Je jasné, že uňho v kancelárii s tými vyperoxidovanymi štetkami s väčším výtrihom ako Pamela Anderson asi nehrajú žolíka. Ale ona s tým nic nerobí a tvári sa akoby nič " zamračil sa.
Chvíľu sme ostali v tichosti tak som sa rozhodla zmeniť tému.
"Ako si sa dnes mal? " vytreskla som prvú blbosť čo mi napadla.
Úškrnul sa, pravdepodobne si všimol moju veľmi nenápadnú snahu o zmenu témy.
" Fajn a ty?? Ako škola? "
"noooo tak ujde to a ty?? " prednedávnom som sa dozvedela že študuje na vysokej architektúru.
Ja na budúci rok tiež idem tam ale na odbor interiérový dizajn. Vždy som to chcela študovať. Je to taký môj menší sen.
Zastavili sme pred menšou kaviarňou. Boli sme v okrajovej časti Londýna.
" Tak prvá zástavka café de la Mer,
majú tu najlepšie capuccino v meste, ver mi. " žmurkol na mňa a potiahol ma za ruku smerom dnu.
" Bonjour Jean " slušne s pozdravil.
" Bonjour  čo si dáte?? " začal na nás starší pán za pokladňou po francúzsky. Andy nevedel že som rodená francúzka a preto sa nadýchol aby mi to preložil ale ja som mu ani nedala šancu a hneď som sa obrátila na toho milého pána.
" Bonjour monsieur, deux capuccinos s'il vous -plaît. " ( mám krásnu francúzštinu ja viem :D , ak je tam niečo zle tak to odignorujte a zasmejte sa v tichosti na mojej sprostosti ;) :D )     vychrlila som naňho behom 2 sekúnd a milo sa usmiala. Andy len vyvaľoval oči. Ujo si to asi všimol a ten sa len zasmial. Ja som len pokrčila plecami a povedala akoby len tak mimochodom:
" No čo, žila som do svojich sedemnástich v Paríži. " ztiahla som ešte aj s Parížskym prízvukom.
" Je to počuť" smial sa ujo, " ale ako vidím tuto Andy o tom nevedel.
" Poznáte sa?" spýtala som sa .
Pre zmenu mi odpovedal Andy:
" Tuto Jean je môj strýko,  chodím sem už od malička"
" Naozaj? A viete po anglicky?" otočila som sa s otázkou na Jeana.
" Iba trošku, radšej rozprávam našou krásnou francúzštinou. " žmurkol na mňa.
" Vlastne on ma naučil po francúzsky"informoval ma Andy.
" Tak to je super. My by sme už mali ísť, blokujeme vám tu pokladňu." usmiala som sa naňho.
" Ale určite znovu čoskoro prídeme" povedala som.
" Budeme tu, či ideme inde?? " spýtala som sa môjho dnešného sprievodcu.
" Môžme si tu chvíľu posedieť je tu príjemne, vždy som tu rád, je tu taký pokoj ale ako chceš. "
" Ja len súhlasím je to tu čarovné, má to tu svoju atmosféru , dodáva mi to pocit domova" usmiala som sa .  Posadili sme sa do zadnej časti kde nikto nebol a mali tam súkromie.
" Tak nevedel som že pochádzaš z Paríža. " otočil sa na mňa s otázkou v očiach.
Tak som mu porozprávala o svojom živote v Paríži, o svojich bývalých kamarátoch až som sa dostala k nehode rodičov. Je to jedna z mála tém, o ktorých sa mi naozaj ťažko rozpráva. Dokonca mi vyšlo aj zopár sĺz ktoré mi Andy jedným pohybom zotrel. Ale akosi to na mňa doľahlo a potrebovala som to dostať von. Navrhla sa mi hrča v hrdle, tak som iba zašomrala,že idem na toalety a zavrela sa tam. Potrebovala som to predýchať. Toto sa mi občas stávalo keď som na nich myslela. Nemali sme zrovna najlepší vzťah ale predsa len, boli to moji rodičia. Opláchla som ai ruky a hodila na seba rýchly pohľad. Trochu som si upravila vlasy a bolo to v pohode. Vďaka bohu za kvalitný makeup, ktorý mu vydrží celý deň. Ešte som sa zopárkrát poriadne nadýchla a vyšla z toaliet. Za dverami ma čakal Andy. Úprimne, nečakala som to. Ale bola som rada. Hodil po mne rýchly pohľad, asi kontroloval, či som okej. Trošku sa zamračil a následne mi venoval veľké objatie, ďalšie prekvapenie, ale ked som sa prebrala zo šoku, objatie som mu opätovala. Jemne ma hladil po chrbte a ja som si položila hlavu na jeho rameno.
"I'm so sorry. " zašepkal mi do ucha.
"To je v poriadku, len vieš, ťažko sa o tom rozpráva, ešte to nieje ani rok. " mierne som nadvihla kútiky úst.
" Tak ideme ďalej?? " spýtala som sa.
" Jasné len ešte skočíme zaplatiť k Jeanovi. " usmial sa na mňa tým neodolateľným úsmevom číslo 6.
Po tomto rozhovore už vie o mne všetko. Mám pocit že nás to ešte viac zblížilo. Potiahol  ma za ruku smerom k nášmu stolu. Čakala  som že mi ju pustí, ale on ma stále pevne, aj ked veľmi jemne držal. Ja som sa len pousmiala a nekomentovala to. Vrátili sme sa k stolu kde sme si pobrali svoje veci a vybrali sa k pokladni.
" Ste veľmi pekný pár viete o tom??" poznamenal len tak Jean ked Andy aj napriek mojím protestom zaplatil. Obaja sme sa na seba uškrnuli.
" Ujo my ale nie sme pár. " zasmiala som sa.
"sme len veľmi dobrí priatelia. "
" zatiaľ " zašomral si popod nos. Asi  si myslel že sme to nepočuli.
" No na ako dlho, však to medzi vami iskrí ako New York na Silvestra. " zasmial sa na svojom vtipe. Ja som sa len pousmiala a sklopila pohľad. Keby len tak vedel, že mne by to vôbec nevadilo ak by sme boli spolu. Pozrela som sa na Andyho, ako na to zareagoval.Ten  na mňa žmurkol, keď zachytil môj pohľad. Nevedela som ako si to vysvetliť tak som to radšej neriešila. Možno si hovoríte, preboha čo všetko tak rieši , ale ja sa musím priznať, ešte som nemala taký vážnejší vzťah. Iba nejaké úlety ale to nerátam. Takže prosím vás ospravedlňte moje neskúsené city a hormóny. A o tom, že som ešte panna tiež radšej pomlčím.
" Môžme ísť? " spýtal sa. Asi som bola moc dlho ticho, kým som viedla tieto moje myšlienkové pochody.
" Jasné" žiarivo som sa naňho usmiala .
Vyšli sme pred budovu.
"Chcel by som ti ukázať jedno miesto, kam rád chodím ked som tu, je to neďaleko. "
" Okej, budem len rada. " Tak sme vykročili, a vybrali sa po chodníku. Ja som sa mierne začervenala, keď som si všimla naše spojené ruky a dúfala, že si to nevšimol. Ale on sa mierne úškrnul, čo mi prezradilo, že všimol. Ja som len sklopila pohľad (opäť) . On mi ako odpoveď stisol mierne ruku, čo som zobrala ako, že sa nemám hanbiť. Páčila sa mi táto naša neverbálna komunikácia. Ako sme tak kráčali v tichosti, zrazu z neho vypadlo:
" Máš priatela??"  a pozrel na mňa s otázkou v očiach.

Tak dnes zas dlhšia. Koľkí z vás tiež neveria že je časť dva dni po sebe ? :D ale nezvykajte si, neviem ako to budem stíhať :P každopádne táto časť je divna nemyslite?? zanechajte koment ak chcete zabezpečiť autorke 10 minút nekonečného šťastia :D
Love you all <3 Sunny :*

Best friends to death- 12. časť

Víkend bol super, úplne najlepší. Užili sme si jeden druhého na 400%,  a musím povedať že moje autíčko je úžasné . A k tej scéne z auta:
" Who's Andy??"
" Ale no taaak nebodaj žiarliš ? " uťahovala som si z neho.
" Samozrejme, chcem poznať toho frajera, ktorý mi kradne kamošku a kto navštívi salón krásy Malik keď tí zlomí srdce. "
vyplazil na mňa jazyk.
" Tak za prvé, nie je to môj frajer a za druhé, najprv by som mu napravila fasádu ja sama, však som nejako vychovaná, ta ne??
A ako ti vlastne napadlo že sa mi páči? "
" Ale prosím ťa, však ťa poznám, už len keď som spomenul jeho meno oči si mala otvorené ako po 14 hodinovom spánku  a výraz si mala ako keby si vypila 8 energeťákov . "
" No pffffff ako......"
" Nemáš slov čo?? Ja ťa mám prečítanú tak, že mi stačí  jediný pohľad aby som ťa odhadol."
" Akoooo zas si nezamýšľaj hej??"
Vedela som že má pravdu ale nechcela som si to priznat. A ten Andy.......neviem zatiaľ sme just friends a tak no je to naňom. V tychto veciach  som dosť plachá.
" A čo vlastne píše??" spýtala som sa s veľmi " nenápadným" záujmom.
" Aaaa tak noooo.............vravížemuchýbajúvašeprechádzkyažebychcelísťstebouvpondelokvon."
nakoniec zo seba dostal na jeden nádych. No, spevák sa nezaprie. Počkať čo povedal? Chýbam mu?? A chce ísť so mnou von????
" Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa" bola som hrozne nadšená, ani neviem prečo, možno som si až teraz uvedomila ako mi n ňom záleží a že sa mi asipáči ??
Zayn sa na mne len dobre zabával.
Zvyšok  víkendu sme strávili úplne fajn vpohodičke. Ale nemohla som sa dočkať pondelka. Žeby to boli tie povestné motýliky v bruchu??!

Pondelok:
Asi prvý krát tento rok som vstala ešte pred budíkom . Ešte som mala čas, tak som si dala sprchu, urobila rannú hygienu a šup šup vyberať oblečenie. Dala som si taký môj klasický štýl- biele tričko nápisom I                           love sarcasm
                  - červené rifle
                  -kožená čierna bunda
             - a nakoniec čierne čižmy s podpätkami ( no čo, 163 cm nie je zrovna modelkovská výška to vám teda poviem )
Makeup - na ňom som si dala záležať, riasenka, linky, a samozrejme nemôže chýbať tmavočervený rúž.
Vlasy- normal rozpustené, stále som verná svojej červenej farbe, I just love it a plus Andy povedal že sa mu tiež páčia čiže.......nie je dôvod meniť.
Tak a ide sa už len prežiť sedem hodín v škole a pritom dúfať že ma nikto nevyvoláva lebo asi viete si predstaviť kde som mala včera myšlienky čiže nič neviem. Oops.
V škole to je nič moc. Ľudí si moc k sebe nepúšťam, proste nemám záujem. Možno nie som férová ale taký je život. Asi by som ich nemala všetkých hádzať do jedného vreca ale tak čo už. Ja mám svojich 5 bláznov  tí mi stačia. Ale už sa mi začína budovať ten rešpekt v škole. Pravdepodobne tam pôsobím trošičku arogantne ale je mi to fakt jedno. Občas sa mi ujde niaka "inteligentná" poznámka od tých barbín ale buď im tiež niečo veľmi "milé" poviem alebo proste využijem môj prostredný prst na to, na čo je určený . Známky mám celkom fajn, čiže učiteľia ma znášajú ale zato s riaditeľom mám už vybudovaný úžasný vzťah. Mám pocit že som s ním oveľa viac ako jeho vlastní zamestnanci. Ale tak viete, zbohatlíci hneď bežia žalovať, hlavne barbiny. Ale k nášmu riaditelovi- on to má na háku, vždy si pekne pokecÁme a tak. Je celkom mladý a milý tak sa s ním v pohode dá kecať. No pomaly zvoní, tak ja bežím už von, kým natrafím na niekto na koho by som nechcela. Tak a je to tu, teším sa ako malé decko. A už ho vidím. Oh my god. Môže byť niekto tak sexyyyyy? Stojí na druhej strane ulice na našom dohodnutom mieste, rifle, bunda, čiapka a cigaretka v ruke. No proste kus. Ešte si ma nevšimol, tak som to využila a opatrne a rychlo prebehla cez cestu a dobehla za ním. Opatrne som sa zaňho postavila a zakryla mu oči.
" Hádaj kto?"
" Hmmmmm to asi budeeee Rebeka správne?? " zasmial sa na mne. Ja som mu len jemne štuchla  ramena.
" Hey baby "  pozdravil ma
" Hey " odzdravila som sa.
Objal ma a ja som mala možnosť nadýchnuť sa jeho úžasnej vône. Skoro sa mi podlomili kolená. Nedobrovoľne som sa jemne odtiahla.  Mierne si ma premeral a potom na mňa uznanlivo žmurkol.
" Dnes vyzeráš úžasne vieš o tom??" ešte aj pridal ten úsmev no kopte mi už hrob lebo on ma dnes snáď zabije. Nie som s ním ani 5 minút a už ma dostáva do kolien.
Neodpovedala som mu len som sa jemne usmiala a sklopila moje červené líca. Čo sa to so mnou deje?? Kde sa podela tá moja odvážnosť? A akoto že ma dokáže čo i len jeden úsmev tohto chalana dostať do kolien?? To by som teda rada vedela. On sa len zasmial nad mojimi rozpakmi a potiahol za ruku.
" Tak dnes je program v mojich rukách. " Vykročil vpred a podržal mi dvere na  (asi?) svojom aute.

Baby moc sa ospravedlňujem že mi to tak trvá a hanbím sa momentálne za seba ale tak čo už. Ale ak by ste mi dali také 2 komentáriky tak ja by som dala dnes ešte jednu ako odškodné za to čakanie :D tak je to na vás.
With <3 Sunny ;)